SK

Peter Orseolo

article - Peter Orseolo

Peter Orseolo (alebo Urseolo; maď. Orseolo Péter) (1011 – 1046(?)) bol v rokoch 1038 – 1041 a 1044 – 1046 kráľ Uhorska.

Peter Orseolo
Kráľ Uhorska
Panovanie
Dynastia Orseolo/Arpádovci
Panovanie 1038  1041
1044  1046
Korunovácia 1038
1044
Predchodca Štefan I. (1. raz)
Samuel Aba (2. raz)
Nástupca Samuel Aba (1. raz)
Ondrej I. (2. raz)
Biografické údaje
Narodenie 1011
Benátky, Benátska republika (dnešné Taliansko)
Úmrtie cca 1046
na neznámom mieste
Pochovanie Katedrála svätých Petra a Pavla, Pécs
Rodina
Manželka
  1. Judita
  2. Judita Schweinfurtská
Otec Otto Orseolo
Matka sestra Štefana I. neznámeho mena (asi Mária alebo Helena)
Odkazy
Peter Orseolo
(multimediálne súbory na commons)

. . . Peter Orseolo . . .

Narodil sa v Benátkach. Jeho otec bol benátsky dóža Otto Orseolo a matka Mária[1] bola dcéra kniežaťa Gejzu. Počas svojho života mal dve manželky. Prvá, Judita, bola dcéra reznianskeho kniežaťa Ruprechta. Neskôr sa oženil s Juditou Schweinfurtskou, dcérou severobavorského markgrófa Henricha.

Na trón ho určil jeho strýko Štefan I. hneď po smrti svojho syna Imricha. Obišiel tým oprávnené nároky členov arpádovského rodu, z čoho neskôr vzniklo mnoho sporov a vojen. Po otcovej smrti v roku 1031 žil Peter na uhorskom kráľovskom dvore. Kráľ Štefan I. ho vymenoval za vojvodcu kráľovského vojska.

Po nástupe na trón zbavil kráľovnú Gizelu Bavorskú, vdovu po Štefanovi, akéhokoľvek politického vplyvu a vyhnal ju do izolácie na jeden z hradov (pravdepodobne na Vesprém).[2] Dokonca zabral i jej majetky, ktoré dostala do vena, čím popudil voči sebe Bavorov aj samotného nemeckého kráľa Henricha III. Na prelome rokov 1039 a 1040 vpadol do Východnej marky spolu s českým kniežaťom Břetislavom a neskôr v auguste 1040 Henricha III. spoločne porazili. Počas spojenectva odrazil Peter aj útok poľského vojska. Z Poľska sa na uhorský trón chcel dostať Vazulov syn Belo.

V Uhorsku však Peter popularitu veľmi rýchlo stratil. Do vysokých úradov dosadzoval totiž výlučne cudzincov, predovšetkým Nemcov a Talianov, a na vlastných veľmožov nebral ohľad. Šľachta bola nespokojná a začala pripravovať voči nemu povstanie. Na jeho čelo sa postavil bývalý palatín Samuel Aba, švagor Štefana I.

Po vypuknutí povstania v roku 1041 ušiel Peter k svojmu švagrovi Adalbertovi, markgrófovi Východnej marky, pretože videl, že v Uhorsku stratil zázemie. Ani české knieža Břetislav mu nemohol prísť na pomoc, pretože sa bránil presile Henrichovho vojska. Od Adalberta zakrátko odišiel a hľadal pomoc u svojho bývalého nepriateľa Henricha III. “Po víťazstve v Čechách obrátil Henrich pozornosť na Uhorsko. Preto mu Petrova žiadosť o pomoc proti novému uhorskému kráľovi Samuelovi Abovi prišla mimoriadne vhod.”[3] V októbri 1041 uzavrel Henrich spojenectvo s Břetislavom a spoločne vpadli do Uhorska. Podarilo sa im dobyť 9 komitátov a do ich správy dosadil kráľ Henrich Domoslava, syna Ladislava Lysého.[4]

V lete 1043 zaútočili nemecké vojská znovu na Uhorsko, ale Samuel Aba sa s Henrichom dokázal dohodnúť. Samuel Aba mu odstúpil pás územia na západ od riek Litavy a Moravy, čím vytýčil hranice medzi oboma celkami a Henrich sa zaviazal, že nebude podporovať nároky Petra Orseola na uhorský trón a uznáva Samuela za uhorského kráľa. Aba mal navyše prepustiť zajatcov a poslať Henrichovi cennosti.[5] Keďže Samuel Aba neplnil poriadne mierové podmienky, nemecký kráľ Henrich sa do Uhorska znovu vypravil so svojím vojskom v polovici roku 1044 a spolu s ním prišiel aj Peter Orseolo. K Henrichovmu vojsku sa pripojilo i Břetislavovo české vojsko. Rozhodujúci boj sa odohral pri dedine Menfö5. júla1044. Časť uhorského vojska prešla k Petrovi a zvyšok spojenci porazili. Kráľ Samuel Aba bol na úteku prichytený, postavený pred súd a zakrátko popravený. Novým kráľom sa korunováciou v Stoličnom Belehrade stal znovu Peter Orseolo.

. . . Peter Orseolo . . .

This article is issued from web site Wikipedia. The original article may be a bit shortened or modified. Some links may have been modified. The text is licensed under “Creative Commons – Attribution – Sharealike” [1] and some of the text can also be licensed under the terms of the “GNU Free Documentation License” [2]. Additional terms may apply for the media files. By using this site, you agree to our Legal pages . Web links: [1] [2]

. . . Peter Orseolo . . .

Back To Top