SK

Svatopluk Čech

Svatopluk Čech (* 21. február1846, Ostředek[1]  23. február1908, PrahaHolešovice[2]) bol český básnik, prozaik, novinár a cestovateľ, ktorý sa preslávil fantastickými príbehmi pána Broučka.[3]

Svatopluk Čech
český básnik, prozaik, novinár a cestovateľ
Osobné informácie
Pseudonym Nevolný, Volný
Narodenie 21. február1846
  Ostředek, Česko
Úmrtie 23. február1908 (62 rokov)
  PrahaHolešovice, Česko
Národnosť česká
Zamestnanie novinár, spisovateľ, básnik, advokát
Dielo
Literárne hnutie Ruchovci
Podpis
Odkazy
Svatopluk Čech
(multimediálne súbory na commons)
Portrét Svatopluka Čecha
Čechov pohrebný sprievod na Václavskom námestí v Prahe
Ukladanie pozostatkov Svatopluka Čecha na Vyšehradskom cintoríne
Náhrobok Svatopluka Čecha na Vyšehrade

. . . Svatopluk Čech . . .

Narodil sa v Ostředku u Benešova. Jeho otec Janko Matuška Čech (1817, Peruc  1877, Slupka, Bukovina) bol panský hospodársky správca a český vlastenec. V rokoch 1848  1849 v čase konania kroměřížského snemu pôsobil v Kroměříži ako novinár. Povolanie a vlastenectvo otca boli dôvodom častého sťahovania v dobe básnikovej mladosti.[4] Detstvo prežil Benešovsku v Ostředku, Jezeře, Střížkove a Postupiciach[5] a v Litni na Berounsku. V Prahe vyštudoval piaristické gymnázium a neskôr práva. Prispieval do almanachu Ruch a časopisu Kvety, od roku 1871 bol redaktorom Světozoru. V rokoch 18731876 pôsobil ako redaktor Lumír, krátko pôsobil aj v Národných listoch. V roku 1873 bol členom advokátskej kancelárie so slonom, toho istého roku však prax zanechal a venoval sa jej až v rokoch 1876  1879, kedy bol členom advokátskej kancelárie v Prahe. Riadnym členom Českej akadémie vied a umení zvolený dňa 3. júla1890, svojho členstva sa vzdal v roku 1895.[6]

Veľa cestoval, navštívil Kaukaz, Chorvátsko, Dánsko, Poľsko, Taliansko a Paríž. V rokoch 1895 až 1903 žil v Obříství u Mělníka. Koniec života trávil v Prahe na Letnej, v Holešoviciach a v Tróji. Pochovaný bol s veľkou slávou na Vyšehrade. Na hrobe (podľa návrhu architekta Antonína Wiehla)[7] bola inštalovaná portrétna socha v životnej veľkosti, dielo Jakuba Obrovského.[8]

Jeho dielo je žánrovo veľmi bohaté. Písal predovšetkým eposy s mnohými prirovnaniami a opisy, ktorými je prerušovaná dej, ale aj sociálnu, politickú a alegorickú lyriku, satiry, poviedky a romány. Svojimi Výletmi pana Broučka sa stal jedným z priekopníkov science fiction v českej literatúre. Napísal tiež veľké množstvo humoristických poviedok, čŕt a fejtónov, ku ktorým čerpal často námety z advokátskeho prostredia. Mnohokrát bol kritizovaný za frázovitosť. Uznával, že jeho poézia môže pôsobiť frázovite, ale on sa hlásil k trvalým hodnotám, ktoré si v sebe niesol celý život (napr. láska k vlasti, túžba po sociálnej spravodlivosti atp.).[9][10]

  • Husita na Baltu (1868 v almanachuRuch), historický epos, ktorý porovnáva dobu husitských vojen s búrkou v ľudských vzťahoch
  • Oběti pověry (1871), o čarodejníctve a prenasledovaní jeho v krajinách kresťanských, príspevok k dejinám ľudského bludu
  • Adamité (1873 v časopise Lumír), epos s námetom zničenia radikálnej husitskej sekty adamitovJánom Žižkom
  • Básně (1874), básnická zbierka, v ktorej autor zhrnul všetky svoje významnejšie rané práce (okrem iného obsahuje aj prvé knižné vydanie Adamitů)
  • Čerkes (1875 v časopise Lumír), epos s námetom z Kaukazu
  • Upomínky z východu (Národní listy18751876, knižne 1885), poviedky
  • Jestřáb kontra Hrdlička (1876 v časopise Lumír), poviedka o právnickom spore medzi peňazí chtivým úžerníkom Jestřábom a miernym a starostlivým Hrdličkom, ktorý nie je schopný splácať svoj dlh
  • Evropa (1878 v časopise Lumír), alegorický epos o lodi Európa, ktorá vezie politických väzňov do vyhnanstva, pričom ich vzájomné nezhody spôsobia katastrofu
  • Povídky, arabesky a humoresky (1878), tu okrem iného aj prvé knižné vydanie poviedky Jestřáb kontra Hrdlička
  • Povídky, arabesky a humoresky II. (1879)
  • Žižka (1879), rapsódia, v ktorej autor predstavuje Žižku ako vojvodca, ktorý bol odhodlaný postaviť sa proti Pražanom
  • Kandidát nesmrtelnosti (1879 v časopise Květy, knižne 1884), humoristickýromán
  • Ve stínu lípy (1879 v časopise Květy), idylický epos založený na spomienkach autora na detstvo prežité v Litni, vlastne cyklus malých poviedok veršom, ktoré si rozprávajú susedia pri spoločnom posedení
  • Povídky, arabesky a humoresky III. (1880)
  • Nová sbírka veršovaných prací (1880), tu okrem iného prvé knižné vydanie eposov Čerkes, Evropa a Ve stínu lípy
  • Václav z Michalovic (1882), epos z pobelohorskej doby inšpirovaný MickiewiczovýmKonrádom Wallenrodom
  • Petrklíče (1883), veršovaná báchorka
  • Povídky, arabesky a humoresky IV. (1883)
  • Lešetínský kovář (1883 zhabaný, druhýkrát vydané roku 1892 v USA), epos, v ktorom vedie český kováč spor s nemeckým podnikateľom, ktorý sa usiluje o jeho kováčňu
  • Několik drobných povídek (1884)
  • Kresby z cest (1884)
  • Slávie (1884), alegorický epos napísaný v duchu utopickéhopanslavizmu, v ktorom zástupcovia slovanských národov spoločne úspešne odolávajú vzbure lodníkov na lodi Slávie
  • Hanuman (1884), satirický epos zosmiešňujúci súdobý český život aj politický režim v Rakúsko-Uhorsku (opičí kráľ sa márne snaží poeurópčiť svoju ríšu) Dostupné online
  • Několik obrázků moravských (1884)
  • Dagmar (1885), epos inšpirovaný básnikovým pobytom v Dánsku, ktorého hrdinkou je dcéra Přemysla Otakara I.Markéta vydatá za dánskeho kráľa Valdemara II., ktorú autor líči ako ideál ženy
  • Ikaros (1885 v časopise Květy, knižne 1908), sociálny román
  • Pravda a drobné básně (1886)
  • Humoresky, satiry a drobné črty (1887)
  • Různé črty žertovné i vážné (1887)
  • Jitřní písně (1887), zbierka básní, politická lyrika, v ktorej autor vyjadruje svoju nádej v lepšiu budúcnosť českého národa, ktorá bude podľa neho dosiahnutá duchovnými zbraňami a usilovnou prácou
  • Nové písně (1888), zbierka básní, politická lyrika, v ktorej autor okrem iného prekladá svoje úvahy o vlastnom živote a básnickej tvorbe a svoju vieru v budúcnosť slovanských národov
  • Několik povídek a různých črt (1888)
  • Pravý výlet pana Broučka do Měsíce (1888), satirickápoviedka s fantastickým námetom, ktorej hrdinom je pán domáci Brouček, ktorý sa (zrejme ale vo sne) dostane na Mesiac, kde sa stretne s éterickými Mesiačanmi. Je tu však zosmiešňované nielen meštiactvo pána Broučka, ale aj prázdne intelektuálstvo a neplodné estétstvo reprezentované Miesiačanmi, ktorí nie sú schopní pochopiť reálny život
  • Nový epochální výlet pana Broučka, tentokráte do XV. století (1888), druhá satirická fantastická poviedka s hlavným hrdinom pánom Broučkom, ktorý sa tentoraz dostane (opäť zrejme vo sne) do Prahy deň pred bitkou na Vítkove. Zaujíma ho však len vlastný prospech, a podľa toho, ako sa mu to hodí, sa vydáva tu za husitu, tú za katolíka. V závere príbehu Jan Žižka súdi, že nie je možné, aby sme mali takých potomkov
  • Kratochvílná historie o ptáku Velikánu Velikánoviči (1888), satirická báseňparodujúca súdobý spor o Rukopisy
  • Vácklav Živsa (18891891 v časopise Květy, knižne 1901), báseň
  • Pestré cesty po Čechách: společnou prací Matěje Broučka a společníků (1891), voľný rad novelistický-časopiseckých obrazov s memoárovými básňami a epizódami
  • Matěj Brouček na výstavě (1892), druhá časť Pestrých cest po Čechách, poviedka zosmiešňujúce podliezavosť meštiakov voči šľachte a ich prezieravý postoj k ľudu pred cudzincami
  • Druhý květ (1893 v časopise Květy, knižne 1899), autobiografická próza, v ktorej autor opisuje svoju mladosť a štúdium na gymnáziu
  • Sníh (1894 v časopise Květy, knižne 1900), báseň
  • Zpěvník Jana Buriana (1894), báseň riešiaca pomer českého sedliaka k odrodilej šľachte
  • Rozličná próza (1895)
  • Písně otroka (1895), alegorická lyrika pomocou ktorej chcel autor povzbudiť národ v boji za jeho práva, pretože mal pocit, že sa národ cíti ponížený
  • Modlity k Neznámému (1896), básne obsahujúce filozofické a náboženské úvahy
  • O čarovném pavouku (1896), báseň pre mládež
  • Šotek (1899), veršovaná báchorka
  • Sekáči (1904), báseň
  • Roháč na Sioně a jiné zlomky (1909), posmrtné vydanie autorových nedokončených prác
  • Poslední verše (1910), vydané posmrtne, obsahuje okrem iného básne Do světa širého a Step
  • Cestovní poznámky (1910), vydané posmrtne
  • Poslední kniha povídek a črt (1918), vydané posmrtne

. . . Svatopluk Čech . . .

This article is issued from web site Wikipedia. The original article may be a bit shortened or modified. Some links may have been modified. The text is licensed under “Creative Commons – Attribution – Sharealike” [1] and some of the text can also be licensed under the terms of the “GNU Free Documentation License” [2]. Additional terms may apply for the media files. By using this site, you agree to our Legal pages . Web links: [1] [2]

. . . Svatopluk Čech . . .

Back To Top